Nedávno sa mi podarilo dočítať, respektíve dopočúvať (preferujem skôr audiobooky), asi najdlhšiu knihu, akú som kedy čítal alebo počúval… V angličtine to je oficiálne 976 strán, čo pri audiobooku činí úctyhodných 37 hodín. No a ak ste to už zo samotného nadpisu neuhádli, tak prezradím, že to bola biografia Warrena Buffetta – The Snowball (v slovenčine Snehová guľa – Warren Buffett o živote a biznise).

Ak sa pýtate, či vám odporúčam túto knihu prečítať, tak odpoveď je áno, ale iba v prípade, že ste schopný prečítať ju celú. V opačnom prípade vám to moc nedá.

Každopádne či už sa rozhodnete zaradiť túto knihu na váš „to-read list“ alebo nie, pokúsim sa minimálne niekoľko zaujímavých myšlienok a faktov z tejto knihy spracovať do niekoľkých článkov tak, aby ste si z nich vedeli zobrať čosi do praxe aj vy.

Warren Buffett

Človeka ako Warren Buffett myslím netreba obzvlášť predstavovať. Aktuálne mu patrí s majetkom 84 mld. dolárov tretia priečka v rebríčku najbohatších ľudí na zemi, pritom za svoj život dal na charitu vyše 30 mld. dolárov. Navyše sa zaviazal v rámci The Giving Pledge rozdať do konca svojho života až 99% svojho majetku na charitu. Veľmi zaujímavé na Warrenovi je avšak to, že sa v priebehu svojho života vypracoval prakticky od nuly.

Jeho majetok v 19-tich rokov predstavoval približne 10 tisíc dolárov, pričom hranicu jedného milióna dolárov prekonal vo veku približne 30 rokov (to bol mimochodom aj jeho cieľ). Bližšie sa avšak téme toho, ako sa postupom času mladý Warren vypracoval vďaka investovaniu až na jedného z najbohatších ľudí na svete, budeme venovať niekedy inokedy.

Dnes sa poďme pozrieť na to, čo sa Warren Buffett naučil od svojho učiteľa, Benjamina Grahama a ako sa nakoniec jeho investičný štýl od neho líšil a prečo. Prejdeme si taktiež základné charakteristiky investičnej filozofie oboch týchto legendárnych investorov a tiež si povieme o tom, v čom si môžete zobrať príklad od týchto velikánov aj vy sami a ako to môžete v praxi využiť.

Kto bol Benjamin Graham?

Benjamin Graham (1894 – 1976), známy aj ako „otec hodnotového investovania“, bol veľmi vplyvným a úspešným investorom, ktorého výskum v oblasti cenných papierov položil základy pre hĺbkové fundamentálne oceňovanie spoločností, ktoré dnes využívajú prakticky všetky investičné spoločnosti na trhu. Je autorom knihy Inteligentný investor (1949), ktorá predstavuje základný pilier v oblasti hodnotového investovania.

A práve vďaka tejto knihe, ktorú Buffett opísal ako „zďaleka najlepšiu knihu na investovanie, ktorá bola kedy napísaná“, sa rozhodol 19 ročný Warren ísť študovať na Columbia Business School, na ktorej Graham vyučoval. Obaja sa stali nakoniec výbornými celoživotnými priateľmi, pričom Benjamin Graham pomohol Warrenovi po tom, ako odišiel do dôchodku a zatvoril svoju investičnú spoločnosť Graham-Newman Corporation, získať do jeho investičných partnerstiev viacero významných klientov.

Filozofia investovania Benjamina Grahama

Ak by sme mali začať od výsledkov a čísiel, tak Benjamin Graham a jeho Graham-Newman Corporation, ktorá pripomínala svojou formou dnešné uzavreté podielové fondy, vykazovala za svoje fungovanie priemerný ročný výnos na úrovni približne 20%. Detailné záznamy konkrétnych investícií bohužiaľ nie sú plne dostupné, aj keď veľa transakcií a investícií Graham-Newman Corporation, je známych. Grahamovi sa navyše podarilo dosiahnuť tieto veľmi slušné výsledky pri relatívne nízkom riziku a to v časoch, kedy bola kúpa akcií považovaná za čistý gambling.

Pýtate sa ako? Predovšetkým dôslednou hĺbkovou fundamentálnou analýzou daných spoločností a držaním sa svojich základných teórií a princípov, akými je napríklad „Margin of Safety“. V preklade to znamenalo, že Graham vyhľadával a do hĺbky analyzoval spoločnosti, pri ktorých sa nazdával, že sa obchodujú výrazne „lacno“. Ich aktuálna trhová cena bola teda výrazne nižšia, ako tá reálna (ním ocenená a zistená), respektíve ako likvidačný zostatok týchto spoločností.

Ak teda napríklad daná spoločnosť nevykazovala čo sa týka tržieb alebo ziskov zaujímavé čísla, ale vlastnila hodnotné aktíva (napr. štátne dlhopisy, pozemky, budovy, výrobné stroje…), hneď bola v Grahamovom hľadáčiku. Ten totiž pri svojich detailných analýzach zistil, že veľa firiem je paradoxne hodnotnejších „mŕtvých“ ako „živých“. Obchodovali sa teda lacnejšie, ako bola ich likvidačná (zostatková) hodnota.

Pokiaľ bol tento rozdiel zaujímavý, tak mal investor možnosť v podstate kúpiť aktíva v hodnote 1 dolára za napríklad 50 centov. Pri takejto „Margin of Safety“ mal Graham misky váh výrazne naklonené vo svoj prospech, vďaka čomu sa mu darilo konzistentne dosahovať výsledky, aké dosahoval. A to pri relatívne nízkom riziku.

Pre Grahama to bola teda viacmenej hra čísel. Kupoval veľké množstvo spoločností, ktoré boli priemerné alebo len mierne nad priemerom, pričom sa predávali výrazne pod svojou hodnotou. Držal teda veľké množstvo malých pozícií, čo nebolo z hľadiska manažmentu zrovna najjednoduchšou cestou, no fungovalo mu to výborne.

Grahamovi pri tejto stratégii nahrával taktiež fakt, že v danej dobe nebola tak dobrá dostupnosť informácií a analýza spoločností si vyžadovala oveľa viac mravenčej práce, ako je tomu dnes. Práve vďaka tomuto bolo možné nájsť veľké množstvo spoločností, ktorých cena a hodnota boli výrazne odlišné.

V čom sa líši prístup Warrena Buffeta?

Najväčším rozdielom v prístupe Warrena Buffetta je jeho výrazné zameranie na kvalitatívnu stránku daných spoločností. Zatiaľ čo Benjamin Graham zastával prístup, že investor by mal byť úplne nezávislý od spoločností, ktoré kupuje a nemal by s ich vedením ani len komunikovať, Warren to videl inak. Vnímal investovanie do akcií z veľkej časti aj ako investíciu do ľudí a manažmentu. Veril, že dobrý manažment je pre úspech firmy kľúčový a veľa firiem jednoducho nedosahuje uspokojivé výsledky práve kvôli neschopnosti vedenia danej spoločnosti.

Častokrát išiel preto osobne priamo do daných podnikov, aby mal príležitosť porozprávať sa s vedením a lepšie pochopiť biznis danej spoločnosti a zistiť, či má potenciál v najbližších piatich až desiatich rokoch dosiahnuť zaujímavé zhodnotenie. Viackrát sa taktiež vyjadril, že je podľa neho lepšie urobiť stávku na dobrého džokeja, ako na dobrého koňa. Pre Warrena bolo teda investovanie oveľa viac o kvalitatívnych aspektoch, ako iba o samotných číslach. Potreboval si byť istý, že manažment firmy je úprimný a keď nastanú v budúcnosti potenciálne problémy, tak ich pred ním nebudú tajiť.

Tento prístup sa výrazne odrzkadlil aj na počte spoločností, do ktorých W. Buffett investoval. Miestami mal dokonca až 40% ním spravovaných peňazí zainvestovaných v jedinej spoločnosti, ako tomu bolo v prípade American Express v začiatkoch 60. rokoch. Dokonca aj dnes má Berkshire Hathaway (spoločnosť Warrena Buffetta) alokovaných vyše 23% svojho portfólia do jedinej spoločnosti – Apple. Len pre predstavu, hovoríme o objeme približne 50 miliárd dolárov (5,42% všetkých akcií spoločnosti Apple).

Tu možno vidieť ďalší výrazný rozdiel v prístupe Warrena Buffetta a Benjamina Grahama. Spoločnosť Apple sa totiž výrazne líši svojimi parametrami od podmienok, ktoré Graham zadefinoval v Inteligentnom investorovi. Za tento rozdiel môže avšak z veľkej miery aj fakt, že Warren spravuje neporovnateľne väčší obnos prostriedkov. Ak sa totiž bavíme o objeme 200 mld. dolárov, ktoré aktuálne Warren Buffett v rámci Berkshire Hathaway manažuje, tak kúpa akýchkoľvek malých spoločností v podstate nepripadá do úvahy.

Jedinou možnou cestou je investovanie do veľkých blue chip spoločností, pri ktorých kúpa ich akcií výrazne pod ich hodnotou je viacmenej zázrakom. Práve z tohto dôvodu sa Warren sústredí skôr na výber tých (podľa neho) najlepších a najperspektívnejších spoločností, pričom kúpa akcií takýchto firiem za férovú cenu je viacmenej to najlepšie, čo pri správe 200 mld. dolárov môžete dosiahnuť.

Ak by vás zaujímalo ktoré spoločnosti majú aktuálne najväčšiu váhu v portfóliu Warrena Buffetta (Berkshire Hathaway), tak je to Apple (23,74%), Bank of America (12,92%), Coca Cola (9,79%), Wells Fargo (9,32%) a American Express (8,99%). Spolu má teda Warren aktuálne zainvestovaných vyše 130 z 200 mld. dolárov v 5 spoločnostiach.

Zhrnutie

Ak by sme teda mali porovnať prístup Warrena Buffetta a Benjamina Grahama, tak môžeme povedať, že zatiaľ čo Graham sledoval predovšetkým čísla a diverzifikoval svoje investície do veľkého množstva priemerných či mierne nadpriemerných spoločností, ktoré sa aktuálne obchodovali výrazne pod svojou hodnotou, W. Buffett investuje do výrazne menšieho počtu spoločností, ktoré sú avšak špičkou vo svojej oblasti a ich akcie sa obchodujú za férovú cenu.

Nie je to teda v jeho prípade až tak o kvantite, ale skôr o starostlivom výbere kvalitných spoločností, ktoré z dlhodobého hľadiska dokážu dosahovať nadpriemerné výsledky. Na to, aby firma dokázala podľa Warrena Buffetta z dlhodobého hľadiska dosahovať pre investora zaujímavé čísla, je potrebné aby pôsobila v stabilnom odvetví a mala dlhodobo udržateľnú konkurenčnú výhodu. Nevyhnutným faktorom je taktiež kvalitný manažment takejto firmy.

Viac avšak o investičnom prístupe Warrena Buffetta, ako aj ďalších úspešných investorov, si povieme v ďalších blogoch…

Čo sa teda môžeme naučiť od týchto velikánov a ako to môžeme dať do praxe?

Poďme teda k tomu, ako môžeme tieto informácie využiť v praxi.

1. rada do praxe – rozumejte vašim investíciam

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že ako Warren Buffett, tak aj Benjamin Graham veľmi dobre vedeli, do čoho pri každej investícii išli. Každú firmu mali dôsledne zanalyzovanú, poznali jej finančné výsledky, aktíva, ukazovatele a aj jej biznis model. Z toho vyplýva, že pokiaľ chcete byť pri investovaní dlhodobo úspešný, musíte nielen vedieť aké spoločnosti máte nakúpené, ale taktiež prečo ich máte nakúpené.

Preto ak sa rozhodnete umiestniť väčší objem prostriedkov do istého aktíva alebo investície, buďte si skutočne istý, že danej investícii rozumiete alebo sa vám o ňu stará niekto, kto skutočne vie čo robí a má prístup k všetkým potrebným informáciám a vie vám vysvetliť veci tak, aby ste im rozumeli aj vy.

2. rada do praxe – investujte dlhodobo

Druhým veľmi dôležitým aspektom je fakt, že obaja investovali dlhodobo. Áno, mali aj obchody, ktoré boli vyslovene zamerané na kúpu podhodnotených spoločností a ich následný relatívne rýchly predaj a speňaženie, no drvivá väčšina obchodov oboch týchto legendárnych investorov bola dlhodobá a s horizontom minimálne 5 až 10 rokov.

Samotný Warren Buffett má veľmi známy citát, v ktorom hovorí, že pokiaľ nie ste ochotný držať akcie aspoň desať rokov, nemali by ste ani len uvažovať o ich kúpe a držaní čo i len po dobu 10 minút. Podobne sa aj sám veľakrát vyjadril, že jeho obľúbená doba držby je navždy. Preto by ste podobne mali rozmýšľať aj vy. Pamätajte preto, že čas je pri investovaním vaším priateľom a musíte byť dostatočne trpezlivý na to, aby ste dosiahli investovaním skutočne zaujímavé čísla.

3. rada do praxe – chápte správne diverzifikáciu

Treťou myšlienkou, ktorú si viete zobrať od Warrena Buffetta a jeho investičného prístupu, je samotný pohľad na diverzifikáciu. Veľa ľudí vám bude totiž tvrdiť, že diverzifikácia je extrémne dôležitá a musíte diverzifikovať, diverzifikovať a diverzifikovať. Áno, diverzifikácia je dôležitá, no avšak prehnaná diverzifikácia je nepriateľom výnosov. Teda minimálne tých nadštandardných.

Ak totiž máte nakúpený prakticky takmer každý cenný papier na trhu, tak logicky musíte držať aj veľké množstvo firiem, ktoré dosahujú podpriemerné výsledky či sa nachádzajú v odvetviach, ktoré sú neperspektívne a postupne zanikajú. Len pre príklad v roku 1880 predstavovali spoločnosti zaoberajúce sa dopravou (predovšetkým vlakovou) vyše 60% trhovej kapitalizácie v USA, pričom v roku 1900 to bolo už len 38%. Dnes tento sektor prakticky ani neexistuje a predstavuje približne 2% trhovej kapitalizácie firiem pôsobiacich v USA.

Preto ak máte k dispozícii väčší obnos prostriedkov a môžete si dovoliť nakúpiť konkrétne spoločnosti v rámci daného trhu či indexu, tak máte výbornú príležitosť dosiahnuť výnosy, ktoré sú nad úrovňou trhu či daného benchmarku. V podstate presne takto to robí aj Warren Buffett, ktorý má aktuálne vyše 60% svojho portfólia zainvestovaného iba v piatich spoločnostiach.

Pravdaže, pokiaľ máte mať takýto významný obnos prostriedkov iba v niekoľkých vybraných firmách, tak si musíte byť istý, že dané spoločnosti poznáte takpovediac ako vlastné boty. Pokiaľ na takéto hĺbkové analýzy nemáte čas, stále je tu priestor prenechať správu vašich investícii špecializovaným inštitúciám a profesionálom, ktorí sa na túto činnosť špecializujú. Možnosťou je taktiež aj kúpa akcií priamo Berkshire Hathaway (BRK), kde svojim nákupom v podstate investujete do portfólia Warrena Buffetta.

V prípade, že vás ktorákoľvek z týchto možností zaujala, neváhajte sa na mňa obrátiť pre viac informácií.

Dohodnúť si nezáväznú konzultáciu